Mária, 47 rokov | 2 deti, 12 and 14 rokov | Pracuje na čiastočný úväzok
Keď sú deti malé, očakávate, že budete unavená, ale aj tak napokon nejako zvládate behať za nimi. Ako deti rástli tešila som sa na to, že sa budem môcť vrátiť do práce a budem mať čas pre seba. Chvíľu bolo všetko fajn, ale potom som sa začala cítiť čoraz viac vyčerpaná, hoci ma deti potrebovali stále menej. Občas som sa na ne nahnevala bez zjavného dôvodu, iba preto, že som nemala energiu na zvládanie stresu z množstva povinností. Potom som mala strašné výčitky svedomia, že nie som taká dobrá matka, ako by som chcela.
Narodeninové oslavy, Vianoce, dokonca aj pozvanie priateľov na večeru – to všetko začalo byť pre mňa trochu priveľa. Túžila som utiecť preč a ukryť sa niekam, kým nebude po všetkom. Manžel mi navrhol, aby som v práci prešla na skrátený úväzok, čo som aj urobila. Napriek tomu to nebol žiaden rozdiel, stále som sa cítila unavená a frustrovaná. Začiatok každého dňa bol pre mňa boj. Mal som už plné zuby toho, že som neustále unavená.
Prvý lekár, ktorého som navštívila, povedal, že únava je pri práci a deťoch normálna. Odporučil mi, aby som dbala na zdravú stravu a dopriala si odpočinok. Cítila som sa bezmocne a neužitočne, keďže som nebola schopná viesť normálny život. Takže všetko išlo ďalej rovnako ako predtým a deň za dňom som sa ďalej trápila. Po čase som znova začala premýšľať nad tým, že niečo vážne nie je v poriadku. Starnem – možno mám nejakú zriedkavú chorobu? Hovorila som si: „Nebuď smiešna!“ Ale ak som mala zlý deň, obavy sa vrátili.
Potom som išla k lekárovi kvôli niečomu inému. Táto lekárka bola naozaj starostlivá a zaujímala sa o to, čo ma trápi. Rozhodla som sa, že jej poviem o svojej neustálej vyčerpanosti a o tom, aké je to pre mňa hrozné. Položila mi viac otázok o tom, ako dlho sa takto cítim, či sa cítim lepšie, ak si doprajem dostatok spánku, a množstvo ďalších vecí. Lekárka mi navrhla, že by som mala podstúpiť vyšetrenia krvi, pretože moja vyčerpanosť môže byť spôsobená nízkou hladinou železa. Veľmi sa mi uľavilo, že som sa nezbláznila a že sa s tým možno dá niečo spraviť. Vyšetrenie krvi ukázalo, že som nemala v tele dostatok železa, preto mi lekárka predpísala liečbu. Chvíľu to trvalo, kým som sa začala cítiť lepšie, ale vďaka pomysleniu na to, že existuje dôvod, prečo sa takto cítim, a že sa to pravdepodobne zlepší, som sa začala na život pozerať oveľa pozitívnejšie.